Rotavírus & kapučíno, alebo čo robiť, keď drobec v zahraničí ochorie

Táto fotka nie je kompozične dokonalá, ani ostrá, ani niečo hovoriaca…no je to moja jediná fotka z týždňovej dovolenky. Výhľad z nemocničného okienka v talianskej Lombardii v mestečku Sondrio. Ale pekne poporiadku…

Ja asi začnem nemať rada všetky dovolenky! Dva mesiace sa chystáte nato, aby ste mohli 7 dní oddychovať a potom, po návrate domov ešte ďalšie dva týždne dobiehate tých sedem dní!A to nikto nepočíta s tým, žeby sa na dovolenke mohlo niečo nepredvídateľné stať. Niečo ako choroba, nehoda alebo zápcha! 

Teda je osobne s tým nepočítam. Odmietam to vidieť inak, ako tak,  že na mojej dovolenke v Taliansku mi budú usmiati talianski Romualdovia a Tarabasovia podávať dokonalé kapučíno so škoricovým srdiečkom a aperollom! Môj drobec sa bude obďaleč učiť lyžovať so svojím ockom a ja nebudem vedieť čo s voľným časom. Aaaa späť do reality, ochoreli sme a teda zmena plánu a zopár dobre mienených tipov nezaškodí…

Pripravila som Vám malý zoznam tipov, čo robiť keď Vám drobec v zahraničí ochorie:

1. Počúvajte zdravý rozum a inštinkt a ak je treba, vyhľadajte lekára

 Mama vie najlepšie a mama si musí dôverovať. Mne osobne toto stále chýba, ochromuje ma strach o dieťa. V každom prípade platí všetko s mierou. 
Náš prípad: PONDELOK. Rotavírus sa rozbiehal veľmi pomaly a ešte sme netušili, že ide o rotavírus. Najskôr sa začal kašľom a nechutenstvom. Povedala som si, že nebudem stresovať, ale predsa len pôjdem pre istotu k lekárovi, nech sa pozrie na ten suchý kašeľ. Lekár malú naozaj zodpovedne prezrel, vystavil faktúru na 30 EUR a predpísal antitusiká a ATB (pre prípad) za 10 EUR. Faktúru si nezabudnite odložiť. My sme poistení, takže nám tieto náklady poisťovna vždy preplatila.

2. Majte pripravenú lekárničku
V prípadoch, keď ideme do zahraničia mám vždy pripravený svoj FytoKufrík – teda 5 byliniek a krémov, bez ktorých do zahraničia s drobcom necestujem, teplomer, čípky Novalgin a Paralen, sirup Ibalgin, živočíšne uhlie, rehydratačný roztok Kulíšek, probiotiká a náplaste, obväz. To je ultra mini lekárnička, ktorú nosím vždy zo sebou.

3. Sledujte drobcov stav

Aj tu platí všetko s mierou, u mňa dvojnásobne! Sledovala som stav až príliš, ale veď predsa… sme v cudzej zemi. 
Náš prípad: UTOROK. „Zábava graduje“, drobec prestáva prijímať potravu, mama rezignuje a spadá do údolia čokolád, sladkostí a ho-ci-čo-ho, čo by drobec zjedol. Drobec zje 4 hrášky a večer stúpa teplota na 39,5! Volám doktorovi. Mám nasadiť ATB! Prvý krát ideme na ATB…Čípok, čajík a nepokojný spánok. 4:58 ráno nasleduje hnačka a vracanie. Potom googlenie na Modrom koňovi…A MORDOR!

4. Zavolajte záchrannú službu
Áno, ja som tak spravila…
Náš prípad: STREDA Po druhom vracaní a hnačke som neváhala a volala 112. Nemocnica bola vzdialená 20km. Bála som sa. Rýchla zdravotná služba prišla ako inak rýchlo. Malá akurát dovrackala a vyzerala čiperne a ja ako jej protipól- hystericky. Ukľudnili ma, že to bolo určite ako reakcia na ATB a mám počkať. Vtedy dostala malá druhú vlnu vracania a už sme sedeli v sanitke. V nemocnici vzdialenej 20km jej nanútili ďalšiu dávku ATB a  usúdili, že síce som hysterická, ale mám svoju pravdu (dieťa zvracia, hnačkuje je apatické), dali jej infúzku a poslali nás do špeciálnej  detskej nemocnice – 60km vzdialenej. 

5. Ak sa dá – neskolabujte
 V sanitke do detskej nemocnice som skolabovala asi 890 krát! Presne toľko krát, koľko sa vypol ten ich prístroj na kontrolu životných funkcií napojených na našu malú. Predstavte si, ako Váš drobec spí v sanitke, prístroj si pípa, zaznamenáva vitálne funkcie a zrazu – píííííííp.  „No problemo, tranquila!“ Prístroj stratil kontakt. Asi tak  890krát stratil kontakt a ja som začala neznášať slovo tranquila – buďte kľudná.

6. Ak už skončíte v nemocnici…buďte pripravené
Nič príjemné, ale treba zachovať kľud. Vy ste jediný svetlý bod pre drobca. Treba to mať na pamäti. A…kontrolujte občasdoktorov, aj oni sú len ľudia a môžu sa stratiť v preklade. 

Náš prípad: ŠTVRTOK Ostali sme tu. Keď som sa so slzami v očiach opýtala doktorky, či môžem ostať s dcérkou v nemocnici aj cez noc, tak s láskavosťou v očiach na mňa pozrela a povedala – „Vy musíte, ste mama“. Nech to znie akokoľvek čudne, tú noc som spala s vierou, že bude dobre a toto je dočasný stav. Teraz to už viem, ale vtedy bolo ťažké tomu uveriť…

A čo odporúčam zobrať si  do nemocnice v zahraničí? Určite si nainštalujte appku na prekladanie. Ja som mala SayHi a uľahčila mi život, nie všetci totiž rozprávali anglicky… Rovnako aj tablet s rozprávkami, alebo aspoň pesničky v telefóne. Majte pri sebe drobcov pas a kartičku poistenca. Pri rotavíruse som ocenila, aj to, že som zbalila asi tonu náhradného oblečenia a sebe som si zobrala papuče, deku a veci na prezlečenie, ktoré mi poskytli aspoň nejaký komfort.

7. Koniec dobrý, všetko dobré

Bol to rotavírus, čo som na začiatku tejto dlhej cesty nevedela. Rotavírus je naozaj hnusná malá guľa, čo Vás prevalcuje. S malou dcérkou veľa cestujeme, vo svojich dvoch rokoch má „najazdených“ cca 35 tisíc km a choroba nás postihla prvý krát. Aj napriek občasným zlým sitáciám na cestách verím, že kdekoľvek na svete sa človek nachádza, všade sú dobrí a ešte lepší ľudia. Všade, kde som bola  sa to vždy nejako vyriešilo, ukľudnilo, našlo sa kopec dobrých ľudí/lekárov a Vy potom prídete domov s pocitom, že predsa len aj tie zlé dni majú svoj zmysel…