Chce to mnoho ciest…

🌲☕️Chce to mnoho ciest, 
aby si zistila, že netreba ísť nikam…☕️🌲

Ďalší zo série transcendentálnych rozhovorov.

👶: Mama, stlom má bo. (rozumej, že ho niečo bolí)

👩: Áno, má bo. ( nechcela som povedať, že tie dva červené smreky na cintoríne to chuďatá majú už asi dávno za sebou. Ľudom vraj vadilo ihličie, ktoré padalo na hroby….)

👶: Poď tam!
.
A tak ideme k stromu pomedzi čistučké hroby našich predkov. Nikde žiadne ihličie, iba betón a umelé ľalie. Odpočívajú v pokoji.
.
👶: Ďatla zavoláme a nebude bo?

👩: Super nápad.

👶: A Pauka klémik donesie? (indikuje miesto, kde potre túto smutnú mohylu)

👩:….

👶: A potom stlom bude papať?

👩: Áno, aby bol silný. 

👶: A potom stlom dáme kapč? (rozumej kapučíno)

🤷‍♀️: oukeeej (nuž, asi som nemala v tehotenstve toľko kapučína chľoptať… )

…a už sme len ostali stáť v tichu hrobov ľudí a stromov, obe spokojné s navrhnutou liečbou stromu, čo má „bo“…
.
.
.
Ten „prvý“ rozhovor na lúke s Malým princom si môžete prečítať tutoka —– https://fytomama.sk/maly-princ-na-luke/